Prečo zo mňa nikdy nebude (dobrá) blogerka alebo to najlepšie uvítanie na novom blogu

copywriter 4 - kópia

Už dlho to vo mne vrie, lebo nepíšem nič „svoje“. No zakaždým, keď si sadnem k písaniu, skončí to tak, že zhruba v polovici textu ho celý vymažem a Word nahnevane zatvorím. Robia sa mi z toho vrásky. Ak toto čítate, je to vlastne malý zázrak…

Vždy mi napadne aspoň päť dôvodov, prečo nemôžem byť dobrá blogerka, prečo som lepšia copywriterka, človek v anonymite, čo píše na témy iných.

A tak konečne prišla téma, na ktorú zvládnem napísať niečo zmysluplné od začiatku do konca. Bezprestania. A s ním aj blog s mojím menom, lebo skrývať sa netreba a úprimnosti internet medze nekladie. Aspoň zatiaľ nie.

(Áno, uznávam, prestala som písať a 10 minút som googlila, či existuje slovo „prestania“ alebo slovné spojenie „bez prestania“. Asi pôjde o čechizmus a slovenčina na to určite bude mať nejaký úžasný ekvivalent typu „hovník“, vo všetkej úcte k vám dvom, čo si tento článok kedy prečítate, to nechám tak.)

1. Potrebujem priniesť kvalitu, ale… ale ako tá kvalita vlastne vyzerá? Čo chcú ľudia na internete počuť, o čom čítať? V práci do mňa hustia o „content value“, ale ja neviem, či vám viem priniesť 30 spôsobov ako urobiť muža šťastného (a aj tak sú len dva) alebo Vajce či sliepka: the ultimate battle. Na písanie mám istý štandard a len tak bľabotať do vetra je mi proti srsti.

2. Neviem fotiť. V rámci mojej pracovnej náplne mám sledovať blogy a blogerky a blogerov a všetko okolo toho. Všimla som si, že všetci sa fotia a stajlujú a zaznamenávajú svoje životné udalosti jedna radosť a potom s nimi šup-šup na blog, veď sme predsa nejakí blogeri. Neodsudzujem, naopak, obdivujem. Lenže ja na fotky nie som. V 100 prípadoch zo 100 sa mi podarí v nich mať aspoň nejakú časť môjho prstu. A božechráň, keď som na fotke ja. Som tak absolútne nefotogenická, že potom musím hodiny stáť pred zrkadlom a uisťovať sa, že tak zle vyzerám LEN na fotkách.

3. Nezaujímam sa o módu. Neviem, čo sa toto leto nosí, ani neviem, prečo by sa niečo nosiť malo a nemalo Dodržiavam pár praktických zásad a obliekam sa v prvom rade do toho, čo mi pripadá pohodlné. Kritizovať ostatných viem perfektne, ale pochybujem, že mám dosť módnej kreativity na to, aby som niekomu s niečím podobným radila. A o tom je v dnešných časoch 90% blogov. O móde a kozmetike (vid ďalší bod).

4. Nemaľujem sa.Odkedy som prišla na to, že ak sa nenamaľujem, môžem ráno spať o 20 minút dlhšie a večer ísť spať o 5 minút skôr, rezignovala som na všetky šminky roztekajúce sa na mojej tvári. Z duše nenávidím maskaru, ktorá sa mi lepí na všetky časti oka. Neviem vám poradiť, ako si opticky zmenšiť nos bez plastickej operácie, ani ako si namaľovať oči tekutou očnou linkou (ak, pravdaže, nechcete vidieť podrobný návod na to, ako si vypichnúť obe oči).

5. Neviem písať pravidelne.A to napriek absolútnej organizácii celého môjho života (vážne, excelovské tabuľky mám na všetko – od chudnutia, cez psa, výber notebooku až po rozpočet). Hanbím sa za to, ale preto som prestala blogovať na SME. Mala som pocit, že tým ľuďom, ktorí ma dobrovoľne čítajú (a verte, dlho trvalo, kým som uverila, že nad nimi nestojí moja mamka a nenúti ich s nožom na krku písať pozitívne komentáre a zvyšovať karmu:) niečo dlhujem aspoň každý týždeň. Lenže to niečo musí predsa byť kvalitné a na to to musí byť zažité a nie vyčítané… a verte alebo nie, mne sa zaujímavé veci hodné blogového príspevku nedejú každý deň.

6. Neznášam grammar nazis a sama som jedným z nich. K tomu najhoršiemu, čo internet tomuto svetu priniesol, patria ľudia, ktorí chodia po stránkach a gramatické chyby u nich fungujú ako spúšťač zvláštneho psychického javu: božeakýsomlenúžasnýžesomtunašielchybu. Ja som kráľ, lebo som nad príručkou slovenského pravopisu strávil viac času ako ty (áno, nula sa pomerne ľahko prekonáva) a našiel som chybu. Neviem to slušne nazvať, ale nemám to rada. Na strane druhej, keď dôjdu argumenty, ohadzovanie sa chybami je jediné, čo človeku ostáva a ja nie som výnimkou. A tak som vlastne poriadny pokrytec.

7. Nemám zaujímavý život plný nuáns, napätia, cestovania a straaašne zaujímavých koníčkov.Mám rada psy. Mala by som povedať psi, lebo ich mám často radšej, než ľudí. Mám priateľa, s ktorým chodím dlho. Nemávame žiadne škandalózne problémy a nemeníme si „vo vzťahu“ každých 10 minút. Vlastne sa ani nemáme v priateľoch na Facebooku. Kedy môžem, vtedy pozerám seriály. Nemám vzrušujúce koníčky a nehádam sa často so svojimi priateľmi. Aj by som povedala,  že som obyčajná, ale to meno ma nepustí, môže zaňho môj otec, s tou výnimočnosťou to trošku prehnal. Ale inak bol strašne fajn 🙂

Reklamy

Tak čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s